Autor: Peter Sale; september 2006
I keď mnohí ľudia stále nie sú tento fakt ochotní prijať, oči neslúžia len k videniu, ale existuje priame spojenie medzi nimi a mozgom. Prostredníctvom svetla, ktoré do očí prichádza, je možné dokonca priamo ovplyvňovať fyziologické pochody v mozgu i celom tele. Väčšina z nás sa však štýlom života oddeľuje od životodarných slnečných lúčov a trávi čas v uzavretých miestnostiach. Spôsob, akým si v nich svietime, preto zásadne ovplyvňuje naše zdravie. Svetlo ovplyvňuje naše telo prostredníctvom troch častí mozgu: prvou z nich je hypotalamus, ktorý riadi napr. autonómnu nervovú sústavu, rovnováhu energie, hospodárenie s tekutinami, krvný obeh, reguláciu teploty a dýchania. Informácie z hypotalamu sa dostávajú do hypofýzy, ktorá má na starosti všetky hormonálne pochody v organizme. Treťou časťou je epifýza, ktorá ovplyvňuje spánok, rast, rozmnožovanie, motoriku a imunitu. Bežné svetelné zdroje však majú nielen nižšiu intenzitu než slnečné žiarenie, ale tiež odlišné spektrálne zloženie. Obyčané žiarovky napríklad poskytujú svetlo s prevahou žltej a červenej farby, ktoré majú stimulačný vplyv, zvyšujú krvný tlak, agresivitu, urýchľujú stárnutie buniek a poškodzujú zrak. Naopak tzv. zdravé, celospektrálne osvetlenie, ktoré sa zložením blíži slnečnému svetlu, má na organismus výrazne pozitívny vplyv. Tu sú hlavné dôvody, prečo by sme mu mali dať prednosť:
Prevaha žltého a červeného svetla v obyčajných žiarovkách, tak isto ako blikajúce svetlo žiariviek spôsobuje podráždenie a únavu očí a tiež trvalé rozšírenie zorničiek vedúce až k vzniku zeleného zákalu. Celospektrálne zdroje poskytujú svetlo veľmi podobné tomu, ktorému sa naše oči prispôsobovali počas miliónov rokov evolúcie. Ich používanie preto nielen znižuje únavu zraku, napríklad pri práci s počítačom, ale taktiež napomáha liečbe očných vád.
Bežné žiarovky a žiarivky svojím stimulačným pôsobením udržujú organizmus v permanentnom strese, ktorý vyúsťuje do radu civilizačných ochorení. Zdravé svetlo nielen tento negatívny dopad nemá, ale nemecký lekár Fritz Holowitz naviac zistil, že znižuje v tele produkciu stresových hormonov ACTH a kortizolu.
Vedecké výskumy aj skúsenosť užívateľov potvrdzujú, že při používaní zdravého svetla dochádza k zlepšeniu sústredenia, zvýšeniu výkonnosti, rastu produktivity a zníženiu úrazovosti na pracovisku.
Sezónna afektívna porucha (SAD), známa ako „zimná depresia, sa prejavuje depresívnymi náladami, únavou, spavosťou, zníženou sexuálnou aktivitou a zvýšenou chuťou k jedlu, osobitne na sladké. Objavuje se na jeseň a v zime a na jar mizne. Príčinou je kratší deň a znížená intenzita svetla, ktorá ovplyvňuje tvorbu melatoninu. Tento hormón, ktorý tlmí činnosť nervovej sústavy, sa tvorí v noci a ranné svetlo jeho syntézu ukončuje. Ak je však svetla nedostatok, telo nevie jeho produkciu ukončiť a dôsledkom je SAD. Tento problém sa úspešne lieči tzv. svetelnou terapiou, ktorá spočíva v každodennom pôsobení silného celospektrálneho svetla (10000 luxov). Veľmi priaznivý vplyv má aj používanioe stolných lámp a stropných svietidiel s celospektrálnymi zdrojmi svetla.
Už v roku 1938 Američan Dr. Boyd Harmon skúmal celkom 160 000 detí, z ktorých polovica trpela minimálne dvomi zdravotnými neduhmi. Potom pripravil experiment v triedach s (na vtedajšiu dobu) optimálnym osvetlením. Po ukončení štúdie došlo ku zlepšeniu stavu u viac než polovice detí, najviac u zrakových potiaží, problémoch s výživou, chronických infekcií a únavy.
V roku 1973 uskutočnil Dr. John Ott zaujímavú štúdiu: vo dvoch školských učebniach nainštaloval zdravé svetlo a vo dvoch ponechal obyčajné žiarivky. Výsledky boli jednoznačné: študenti v tiedach s bežnými žiarivkami boli častejšie hyperaktívni, unavení a nepozorní. Naopak u detí v triedach s celospektrálnym osvetlením došlo už po mesiaci k výraznému zlepšeniu chovania, výkonnosti, študijných výsledkov a tiež zníženiu kazivosti zubov.
Rada štúdií potvrdila , že slnečné žiarenie ovplyvňuje metabolizmus cholesterolu a vedie ku sníženiu jeho hladiny v krvi. Podobne pôsobí aj celospektrálne osvetlenie, ktoré je tak vhodnou prevenciou chorôb ciev a srdca.
Už koncom 19. storočia bolo zistené, že slnečné lúče vyvolávajú v kožii sériu chemických reakcií vedúcich k syntéze vitamínu D, ktorý je dôležitý pre vstrebávanie vápnika. Celospektrálne osvetlenie dokáže túto funkciu slunka nahradiť a znižuje tak riziko osteoporózy a porúch rastu u detí.
Najnovšie výskumy naznačujú, že zvýšená hladina melatonínu negatívne ovplyvňuje u žien ovuláciu, u mužov tvorbu spermií a u obidvoch pohlaví tlmí sexuálnu aktivitu. Napríklad vo Fínsku je v zimných mesiacoch, kedy je čas denného svetla veľmi krátky, je splodené v porovnaní s letom len minimum detí.
Tiež predmenštruačný syndróm (PMS) u žien, ktorý sa prejavuje podráždenosťou, depresiami, bolesťou hlavy či chuťou na sladké, je závislý na produkcii melatonínu. Dr. Barbara Parryová zistila, že PMS ustupuje, ak sú postihnuté ženy vystavené dve hodiny denne pôsobeniu celospektrálneho svetla.
Odborníci zistili, že osoby, ktoré trávia veľa času vonku, majú v porovnaní s ostatnými nižšiu hmotnosť a lepšie vyvinutú svalovinu, aj keď sa pohybu venujú len minimálne. Slnečné svetlo totiž (takisto ako celospektrálne osvetlenie) ovplyvňuje funkciu štítnej žľazy, ktorá ovplyvňuje hospodárenie organizmu s energiou.
Rada výskumov preukázala, že zdravé svetlo má pozitívny vplyv i na zvieratá a rastliny.