Image 3 title

type your text for third image here

Image 3 title

Image 4 title

type your text for 4th image here

Image 4 title

Image 5 title

type your text for 5th image here

Image 5 title

Image 6 title

type your text for 6th image here

Image 6 title

Image 7 title

type your text for 7th image here

Image 7 title

Image 8 title

type your text for 8th image here

Image 8 title

Image 9 title

type your text for 9th image here

Image 9 title

Image 10 title

type your text for 10th image here

Image 10 title

Často kladené otázky

Po tisícky rokov sa naše telo prispôsobovalo každodennému pôsobeniu slnečného žiarenia. Dnes ale trávime väčšinu času v miestnostiach s umelým svetlom, které však môže negatívne ovplyvňovať naše zdravie. Stále viac ľudí sa preto prikláňa k používaniu tzv. plnospektrálneho osvetlenia, ktorého svetlo sa svojím farebným zložením blíži slnečnému žiareniu. Dnes sme preto pre vás pripravili odpovede na najčastejšie otázky, ktoré užívateľa v súvislosti so zdravým svetlom napadajú.

 

1. Chápem, že kvalita osvetlenia má vplyv na zdravie očí. Ako ale môže ovplyvňovať iné pochody v tele?

Svetlo pritom pôsobí na organizmus práve prostredníctvom očí. Z nich sú totiž informácie prenášané nielen do tzv. vizuálneho kortexu, tedy časti mozgovej kôry zodpovednej za spracovávanie zrakových informácií, ale aj do ďalších častí mozgu - hypothalamu, hypofýzy a epifýzy. V epifýze dochádza k už zmienenej produkcii melatonínu. Hypothalamus ovplyvňuje autonómnu nervovú sústavu, rovnováhu energie, hospodárenie s tekutinami, krvný obeh, reguláciu teploty, spánku a dýchania a ďalšie dôležité pochody. A hypofýza je zase zodpovedná za všetky hormonálne  pochody v organizme - včítane napríklad produkcie hormónov stresových, pohlavných, či inzulínu. Vďaka tomu teda prakticky neexistuje časť tela, na ktorú by svetlo nemalo aspoň okrajový vplyv. Problém je ale v tom, že bežne používané žiarovky a žiarivky majú odlišné farebné zloženie než slnečné žiarenie. Prevažuje v nich určitá farba spektra.V prípade prevahy červenej, oranžovej a žltej farby má svetlo na organizmus stimulačný vplyv, udržuje ho v permanentnom strese a môže byť príčinou radu zdravotných problémov.

 

2. Môže plnospektrálne osvetleníe plne nahradiť pobyt vonku?

To rozhodne nie. Jeho hlavný prínos je ale v tom, že na rozdiel od bežného osvetlenia nemá negatívny dopad na zdravie a pracovnú výkonnosť.

 

3. Mám zvýšený cholesterol. Pomôže mi zdravé svetlo?

Ideálne by samozrejme bolo, keby ste mohli častejšie byť vonku. Rada výskumov totiž preukázala, že slnce má priaznivý vplyv na metabolizmus cholesterolu a dokáže prispieť nielen k zníženiu jeho hladiny v krvi (v priemere o 13%), ale i k redukcii už vyvinutých usadenín v cievach. Okrem toho spôsobuje i pokles krvného  tlaku - v priemere o 6 mm Hg u tlaku systolického a 8 mm Hg u diastolického. Pôsobenie plnospektrálneho osvetlenia síce v tomto smere nie je tak výrazné, predsa ale určitý vplyv mať môže. Vaše srdce naviac pomôže ochrániť i tým, že na rozdiel od bežného osvetlenia nezvyšuje produkciu stresových hormónov.

 

4. Plnospektrálne svetlo môže  pomôcť i pri menštruačných potiažach. Je to pravda?

Áno, priaznivý vplyv má najmä na tzv. predmenštruačný syndróm, ktorý sa prejavuje podráždenosťou, depresiami, bolesťami hlavy či chuťou na sladké. Američanka Dr. Barbara Parryová napríklad zistila, že pokiaľ sú postihnuté ženy  vystavené dve hodiny denne pôsobeniu plnospektrálneho svetla, ich potiaže se výrazne znižujú.

 

5. Mám plnospektrálne osvetlenie nainštalovať aj do detskej izby?

Nemôže deťom uškodiť? Naopak. Deti sú na zloženie svetla citlivejšie a na plnospektrálne osvetlenie preto reagujú veľmi pozitívne. Výmena svetelných zdrojov sa môže odraziť nielen na ich zdravotnom stave (dôležitá je osobitne prevencia porúch rastu, vzniku očných vád či zubného kazu), ale i školských výsledkoch. Početné štúdie preukázaly, že plnospektrálne osvetlenie v porovnaní s bežným osvetlením má priaznivý vplyv na schopnosť sústredenia, pomáha znížiť únavu, nepozornosť, ale i podráždenie a agresivitu. Veľmi vhodné je osobitne pre deti trpiace hyperaktivitou a dokonca môže pozitívne ovplyvniť aj niektoré poruchy učenia, najmä problémy s čítaním.

 

6. Počul som, že zdravé svetlo pomáha chudnúť, veľmi tomu ale neverím…

Základom úspešného zníženia váhy je samozrejme úprava pomeru mezi príjmom a výdajom energie, samotná zmena osvetlenia teda nestačí. Plnospektrálne zdroje, rovnako ako slnečné svetlo, však majú priaznivý vplyv na funkciu štítnej žľazy, ktorá reguluje hospodárenie organizmu s energiou. Ako pomocný prostriedok pri chudnutí sú teda vhodné.

 

7. Nedarí sa mi otehotnieť, pomôže plnospektrálne osvetlenie aj mne?

Záleží na príčinách vášho problému. Preukázaný bol hlavne pozitívny vplyv plnospetrálneho osvetlenia v porovnaní s bežným osvetlením na hormonálny systém. Ukazuje sa, že osobitne zvýšená hladina melatonínu (ktorú plnospektrálne osvetlenie pomáha regulovať) môže u žien negatívne ovplyvniť ovuláciu a u mužov počet spermií. Na plodnosť môže mať negatívny vplyv aj bežné osvetlenie - keď napríklad Američan John Ott nepretržite vystavil ryby silnému svetlu bežných žiariviek, prestaly úplne klásť vajíčka. A pretože podobných výsledkov dosiahol i u ďalších živočíchov, u človeka to najskôr nebude iné. Plnospektrálne osvetlenie môže naviac u obidvoch pohlaví priaznivo ovplyvniť chuť na sex.

 

8. Pracujem ako počítačový grafik a poćul som, že by pre mňa zdravé svetlo mohlo byť prínosné. Môžete vysvetliť, v čom?

Bežné svetlo je väčšinou zafarbené dožlta, a preto skresľuje anie farieb. Plnospektrálne svetlo vám naopak pomôže vidieť farvy také, aké naozaj sú. Okrem toho má aj priaznivý vplyv na vaše oči, ktoré sú namáhané každodennou prácou na počítači.

 

9. Kúpila  som domov plnospektrálne žiarivky, ich svetlo mi je ale nepríjemné. Mám sa vrátiť k pôvodnému svetlu?

Niektorí ľudia uvádzajú, že si na plnospektrálne svetlo museli určitú dobu zvykať - v lete väčšinou dva až tri dni, v zime týždeň až desať dní. Prípady, že by si niekto nezvykol vôbec, sú ojedinelé (výnimočne sa to stáva pri niektorých očných ochoreniach a psychických problémoch). Z výskumu, ktorý práve prebieha v Českej a Slovenskej republike, naopak jednoznačne vyplýva, že väčšine ľudí začína vadiť bežné osvetlenie. Dôležitá je však i správne zvolená intenzita svetla prispôsobená vašim individuálnym požiadavkám. Niekomu totiž stačí k čítaniu 40 W žiarovka, zatiaľ čo iný môže vnímať ako nedostatočných i 100 W. Pocit celkovej pohody môže ovplyvniť aj zámena plnospektrálnych žiariviek za plnospektrálne žiarovky a naopak.

 

10. Trpím syndrómom SAD známym ako zimná depresia. Skúšal som svetelnú terapiu, síce trochu pomohla, ale nie tak, ako som očakával. Prečo?

Terapia svetlom sa používa, pretože pomáha ukončiť produkciu melatonínu. Tento hormón, produkovaný výhradne za tmy, má tlmivý vplyv na nervovú sústavu, a práve jeho nadmerná produkcia je príčinou SAD. Ako ale potvrdil napríklad americký neurolog George Brainard, k ukončeniu tvorby melatonínu je dôležitá najviac modrá časť svetelného spektra, ktorú bežné zdroje prakticky neprodukujú. Uistite sa teda, že váš prístroj pre svetelnú terapiu poskytuje svetlo nielen intenzívne, ale tiež plnospektrálne. Vynález plnospektrálneho umelého osvetlenia, čo bol bezpochyby významný krok správnym smerom, motivoval Otta k ďalšiemu skúmaniu negatívnych účinkov nesprávneho osvetlenia na zdravie a výkonnosť človeka. V roku 1973 uskutočnil v spolupráci s Inštitútom pre výskum zdravia a svetla štúdiu na škole v Sarasote, na Floride. Vo dvoch učebniach bez okien bolo inštalované plnospektrálne žiarivkové osvetlenie, zatiaľ čo v ďalších dvoch identických triedach štandardné biele žiarivky. Časové fotoaparáty potom snímali sekvencie zo života študentov a učiteľov. Učitelia síce o pokuse vedeli, ale ani oni, ani študenti nevedeli o fotoaparátoch. Zistené výsledky boli skutočne pozoruhodné. Študenti v triedach osvetlených obyčajnými žiarivkami boli ďaleko častejšie hyperaktívni, unavení, podráždení a nepozorní. Naopak študenti v triedach s plnospektrálnym osvetlením vykazovali viditeľné zlepšenie svojho chovania, výkonu a tiež študijných výsledkov, a to už mesiac  potom, čo bolo nové osvetlenie inštalované. Naviac sa niektoré deti, ktoré predtým trpeli hyperaktivitou, veľmi skľudnili a lepšie prekonávali poruchy učenia a čítania. Vedľajším zistením štúdie bolo tiež to, že u detí v triedach s plnospektrálnym osvetlením klesla kazivosť zubov na jednu tretinu v porovnaní s deťmi v porovnávacích triedach. Podobné výsledky v kazivosti zubov sú uvedené aj v štúdiách Sharona, Fellera a Burneya, ktorí skúmali zlatých škrečkov, chovaných pod bežným žiarivkovým  svetlom, a kŕmili ich potravou, ktorá spôsobuje kazivosť zubov. Výsledkom bolo, že títo škrečkovia trpeli zubnými kazmi päťkrát viac, než škrečkovia kŕmení síce podobne, ale chovaní pod celospektrálnym svetlom. Tieto zistenia nás až tak neprekvapia, keď si spomenieme na výskum z 30. rokov, ktorý ukázal, že u veľkého počtu skúmaných detí se kazivosť zubov zvyšovala počas školského roku ( v zime a na jar ), a bola nižšia hlavne v letných mesiacoch. Okrem toho bola kazivosť zubov závislá tiež na oblasti, kde dieťa žilo, a to predovšetkým v súvislosti s množstvom slnečného žiarenia v danom mieste.